Časť šestnásta : Ako sa pohnúť z „mŕtveho bodu“ nášho života?

Poznáte ten pocit, kedy ste ako bez energie, nič Vás nebaví, do ničoho sa Vám nechce a máte pocit, že Váš život uviazol na mŕtvom bode? Myslím si, že tento pocit už zažil každý z nás v nejakej chvíli svojho života.

Môže to mať rôzne príčiny, ale v konečnom dôsledku ste sa ocitli v tom istom bode, odkliaľ nie a nie sa odraziť…Ak ste zažili nejaké veľké životné sklamanie, stratu blízkeho, prišli ste o zamestnanie,… obykle viete, akým smerom sa uberať, aby ste sa znovu postavili na nohy. Ale čo robiť, ak ste sa do tohto stavu dostali bez toho, že by sa vo Vašom živote niečo dramatického udialo ? Nič dramatického, ale ani nič nového, žiadna zmena… a mohlo by sa zdať, že neboli vlastne žiadne „viditeľné“ príčiny. Nech je to akokoľvek, ten pocit mŕtveho bodu dokáže byť veľmi ťaživý… ako keď je človek bez života. Niekedy nám to trvá, kým prídeme na to, že nepomôžu ani vitamíny, ani hodiny strávené pred TV obrazovkou, ani na sociálnych sieťach. Čo môžeme v tejto chvíli urobiť, ako získať znovu energiu a radosť zo života? Ako sa naštartovať a dať svojmu životu nový smer? Chce to postupovať krok za krokom.

Prvý krok: Ak cítite, že „nie ste vo svojej koži“, že upadáte do negatívnych pocitov, z ktorých sa nedokážete celé hodiny, možno dni alebo týždne vymaniť, POSTAVTE SA PRED ZRKADLO  a pozorne sa na seba pozrite. Uvedomte si, ako sa tvárite, ako stojíte, ako dýchate a zahľaďte sa do svojich očí. Čo tam vidíte? Smútok? Strach? Nudu? Skleslosť? Pozerajte sa tak dlho, kým nebudete mať pomenované, čo v tých očiach vidíte. A potom pripraďte k výrazu Vašich očí emóciu, čo cítite. Popíšte sami pre seba, ako sa máte.

Druhý krok : Predstavte si, že sa „ rozdelíte“ na dve časti: Vaše mentálne telo s Vašimi emóciami zostane stáť pred zrkadlom a Vaše fyzické telo urobí dva kroky dozadu – urobte ich. Ak budete chcieť, môžete si sadnúť tak, abyste videli na svoje mentálne telo a opýtajte sa „TOHO ČLOVEKA“ v zrkadle, čo sa mu stalo, aká udalosť, situácia spôsobila, že sa cíti tak, ako sa cíti. Možno sa budete potrebovať opýtať, kedy začal pociťovať, že sa jeho život uberá smerom ku stagnácii, že to ide „dolu brehom“. A NECHAJTE HO ROZPRÁVAŤ, pozorne počúvajte, iba počúvajte. Ak dáte takto priamo otázku, zrazu Vám Vaše mentálne telo odpovie, prídu myšlienky, ktoré by Vás ináč ani nenapadli. A je celkom možné, že sa budete potrebovať opýtať toho človeka v zrkadle viackrát, aby Vám odpovedal.

Tretí krok: Zapíšte si tie odpovede  na papier, všetky udalosti a dôvody, ktoré ste vo svojej mysli zaznamenali. Nehodnoťte, neobviňujte nikoho, ani seba, iba si všetky dôvody o ktorých ste sa touto cestou dozvedeli, ZAZNAMEJNAJTE. Akonáhle budete mať všetko na papieri, môžete opäť „spojiť“ Vaše mentálne aj fyzické telo tým, že sa vrátite dva  kroky dopredu do miesta, kde stojí Vaša mentálna „ časť“.  Potom odíďte od zrkadla a napite sa vody. Pusťte si nejakú rytmickú pesničku, urobte pár pohybov – drepy, upaženie, poskoky – vydržte  min. 2 min.

Štvrtý krok: Predstavte si, že ste dostali email od Vášho najlepšieho priateľa a že mu chcete ČO NAJLEPŠIE PORADIŤ. Prečítajte si vetu po vete, čo ste pred chvíľou napísali, ako keby to bol ten email. Ak popisuje viac problémov, zastavte sa u každého a zamyslite sa nad tým, čo by ste mu poradili. Čo by urobiť mal alebo naopak nemal, ako Vy vidíte ten jeho problém, alebo životné obdobie. A zapíšte si svoje odpovede, ako keby ste písali email svojmu priateľovi. Pretože ho máte radi, určite mu chcete poradiť tak, aby sa mu uľavilo, aby našiel riešenie…A možno, že mu poradíte, aby vyhľadal niekoho iného, pretože Vy neviete odpovedať na jeho otázku. Buďte k nemu úprimní, on Vás dobre pozná a ocení práve to, že od Vás bude počuť naozaj tie slová, ktoré mu ukážu jeho problém, životnú situáciu z iného pohľadu.

Piaty krok: Vstaňte od stolu a ROZHÝBAJTE SA, pustite si nejakú pesničku, alebo sa prejdite po byte. Napite sa vody a nadýchajte čerstvého vzduchu.

Šiesty krok: Teraz si predstavte, že ste v „koži“ toho svojho kamaráta a čítate jeho odpoveď, ktorá mu práve dorazila v emaile. Čítajte vetu po vete a zamyslite sa nad tým, čo z toho by ste mohli vo svojom živote urobiť, alebo čo Vás v súvislosti s jeho odpoveďami napadlo. Sústreďte sa na to, že HĽADÁTE RIEŠENIA, že chcete sa pohnúť ďalej.

Siedmy krok: Pre každý problém, kontext, situáciu, na ktorú ste dostali odpoveť, si STANOVTE 3 KROKY, ktoré by ste mohli urobiť čo najskôr, aby ste sa „pohli z miesta“. Dajte si aj termín, kedy sa do tých krokov pustíte. Tie kroky môžu byť veľmi prosté, jednoduché, ale dôležité je, že dáte svojmu mozgu „pokyn“, aby „naštartoval motor“ a pohol sa vpred. Tie prvé tri kroky môžu byť aj napr. že sa prejdete, že niekomu zavoláte, že si urobíte plán pre určitú prácu, že zo seba doslova „vydýchate“ to napätie a stres, ktorý sa vo Vašom organizme nazbieral…

Týmto procesom sa môžete pozrieť na čokoľvek vo Vašom živote, čo Vás trápi, zastavuje, hnevá, čo Vás oberá o energiu…jednoducho na všetky situácie, kde Vás to drží v záporných emóciách a Vy sa  neustále v nich utápate. Je to vlastnoručne hodené „záchranné lano“, ktorým Vy sami odpojíte amygdalu, tj. tú časť Vášho mozgu, ktorá je „zodpovedná“ za to, že ostávate v záporných emóciách a umožníte aktiváciu tzv. prefrontálenoho kortexu, kde „sídli“ logické a racionálne uvažovanie. Tým sa dostanete zo „zajatia“ emócií a otvoríte cestu k novým riešeniam.

Je veľmi dôležité si uvedomiť, že naše telo potrebuje pravidelnosť a predvídateľnosť, tj. režim v jedle, pohybe a spánku a náš mozog potrebuje neustále nové a nové výzvy, zmenu, ciele. Ak mu ich nedáme, buď sa staneme „sluhami“ cieľov iných ľudí, alebo náš mozog doslova začne „upadať“, úplne rovnako, ako keď by ste napr. mesiac ležali nehybne v posteli. Atrofovali by Vám svaly, zoslabli by ste a nakoniec možno už ani nevstali. Nezabudnite, že aj náš mozog potrebuje pravidelný tréning, ale tým je predovšetkým jeho aktívne „vyťažovanie“, tj. naplňovanie nášho života tým, čo chceme my. Nie sme dokonalí a ani to nie je cieľom. Môže sa stať, že sa necháme občas „utopiť“ v mori každodenných povinností a úloh. Nikdy nezabudnite, že ak dáme aj týmto činnostiam zmysel tým, že ich prepojíme s našimi cieľmi a plánmi, náš mozog bude mať stále dôvod napredovať. Zamyslite sa nad svojim životom a stanovte si dlhodobé a strednedobé ciele a potom ich „rozporcujte“ do svojich každodenných činností. Ak budete mať túto myšlienkovú mapu vo svojom mozgu stále „rozsvietenú“, budete nachádzať oveľa väčší zmysel aj v tých veciach, ktoré Vás tak úplne nebavia. Ale o tom zase nabudúce…