Časť devätnásta: Ako funguje „navigácia“ k nášmu cieľu?

Úvodom Vám poviem jeden „vtip“: Do dediny sa valí voda z rozvodnenej rieky a ľudia opúšťajú svoje domovy, ako rýchlo sa len dá. Iba jeden človek sedí kľudne na pred svojím domom a modlí sa. Prídu k nemu susedia a ponúknu mu odvoz do bezpečia. Ale ten človek poďakuje a povie: „Mňa zachráni môj Boh, kľudne choďte bezo mňa.“ Voda sa valí stále a ten človek už je na balkóne svojho domu na prvom poschodí. Ku vchodu do jeho domu pripláva čln a hasiči mu volajú: Poďte, ste tu v nebezpečí, sme posledný čln, ktorý Vás ešte môže odviesť. Ale ten človek zase slušne poďakuje a zopakuje vetu: „Mňa zachráni môj Boh“. Voda kulminuje a hrozí zrútenie všetkých domov. Muž je na streche svojho domu a drží sa komína. Zrazu priletí helikoptéra a spustí pre neho rebrík, aby do nej nastúpil. Záchranári mu oznámia, že má poslednú šancu zachrániť  si svoj život, ale ten človek odpovie aj im rovnako: „Mňa zachrání môj Boh“.  Helikoptéra odletí a za chvíľu sa dom zrúti a jeho majiteľ zomrie. U nebeskej brány sa muž opýta Boha: „Pane Bože, ja som Ti tak veril, prečo si ma nezachránil?“ Boh s úprimným prekvapením  odpovie: Ja som Ťa chcel zachrániť celkom 3x, ale Ti si moju pomocnú ruku v podobe suseda, hasičov i záchranárov odmietol…

Takto podobne to u mnohých funguje aj vtedy, ak už máme svoj cieľ, dokonca nám svieti na našej nástenke cieľov a my sa denne na neho pozeráme a čakáme, kedy sa nám začne „plniť“, kedy nám hlas z navigácie povie: teraz odboč doprava a zaraď sa do pravého pruhu. Potom pokračuj 5 km rovno a vľavo bude Tvoj cieľ. Páčilo by sa Vám, keby tá navigácia k nášmu cieľu fungovala týmto spôsobom? Až na to, že naša navigácia nie je žiaden hlas „mimo“ nás, ten hlas vychádza z nášho vnútra. K tomu, aby sme ale mohli ten náš vnútorný hlas zachytiť aj našim mozgom, potrebujeme sa doslova „nastaviť“ na to, aké sa nám ponúkajú varianty cesty, aké „billboardy“, indície, ukazatele uvidíme. Naša myšlienková mapa ukazuje, aké míľniky potrebujeme na svojej ceste dosiahnúť, čo sa potrebujeme naučiť, čo naopak, vylúčiť z nášho života…ale to ešte nie je navigácia, iba „statická“ mapa. Ale my sme predsa vyslali silné prianie a to nielen cez náš mozog, ale nechali sme ho prejsť aj cez naše srdce a zamierili k niečomu, čo nás prevyšuje. K niečomu alebo niekomu, odkiaľ pochádza aj časť nášho Ja – naša nehmotná zložka. Pomenujte si ju ako Vám to vyhovuje najlepšie – Univerzum, Zdroj, Boh, Vesmír…

Určite poznáte príslovie : „Ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva“. Veľmi záleží na tom, ako veríte tomu, že svoj cieľ dosiahnete, akým silným hlasom a s akou istotou vyslovíte svoje prianie. A to je spojené s tým, za koho sa považujete, s Vašou identitou, s tým, či si vôbec ten úspech, to dosiahnutie svojho cieľa chcete dovoliť, pripustiť. Ale o tom už bolo písané v desiatej časti našej série pod názvom: Povedz mi, za koho sa považuješ a ja Ti poviem, kam dôjdeš. Vráťme sa k tomu, ako nám pošle ten Vesmír/Zdroj/Boh ten odkaz na to, kade ísť. Kedy a ako budeme vedieť, že práve nastal ten správny čas a prišiel ten správny pokyn?

Odpoveď sa skrýva v jednom slove: Príležitosti. Ak máte svoj cieľ a chcete ho dosiahnuť, majte otvorené oči a neustále si obnovujte tú informáciu, kam sa chcete dostať. Nestačí sa iba pozerať na svoju nástenku cieľov, ale je dȏležité „uvidieť“ ten ukazateľ, tú smerovku. A pretože človek ako jediná bytosť na planéte Zem má slobodnú vôľu, my sa potrebujeme „rozhodnúť“, či budeme nasledovať ten ukazateľ, alebo nie. Niekedy si ho môžeme všimnúť tzv. na poslednú chvíľu a potrebujeme sa rozhodnúť rýchlo, inokedy sa nám opakuje po sebe viackrát, a my stále sa tvárime, že ho nevidíme…Je to ako keď ideme do lesa na huby, tj. našim cieľom je mať pri východe z lesa plný košík voňavých pravých hríbov, ale pozeráme sa na listy na stromoch a nie pod svoje nohy…Tak sa môže stať, že zašliapneme alebo doslova ukopneme tie najkrajšie kúsky bez toho, že by sme si toho vôbec všimli. Ale keď zapojíme ešte aj čuch a budeme sa pozorne rozhliadať u päty každého stromu, možno uvidíme najprv iba jeden malý hríbik, ale jeho vôňa nás môže doviesť až k miestu, kde naplníme svoj košík za pár minút.

Kráčanie ku svojmu cieľu je o prijímaní príležitostí, o zapojení všetkých našich zmyslov, aby sme dokázali uvidieť a správne pochopiť možno aj zdanlivo nesúvisiaci „bilboard“ pozdĺž diaľnice, kde bude napr. odkaz na web, na ktorom bude  nenápadná informácia, ktorú ale nám uľahčí splnenie nejakej dielčej úlohy. Ako to teda je s tou našou navigáciou smerom k nášmu cieľu? Pokyn k novému kroku môže prísť kedykoľvek a v akejkoľvek podobe. Záleží na tom, ako sme sústredení na svoju cestu a nenecháme sa rozptyľovat. Potom zrazu sa nám v mysli môžu vynoriť tieto otázky: Ako by mi táto informácia, správa, myšlienka mohla pomôcť na ceste k môjmu cieľu? Prijmem ju ako smerovku na svojej ceste? Čo mi to dá, ak počúvnem tento pokyn a pustím sa touto trasou? A veľmi dôležité je, aby sme išli do akcie, aby sme urobili ten ďalší krok, pretože ak nešliapneme na pedál plynu my, ani tá najlepšia navigácia nezmôže nič, budeme stále na tom istom mieste.

Ja som takto dostala „odpovede“ už veľmi veľa krát a som za ne naozaj vďačná. A tá posledná sa udiala včera, keď som sledovala už tretí deň online tréning Tajomstvo mysle bohatých. Už dlhšiu dobu riešim svoju fyzickú kondíciu. Napriek tomu, že viem presne, ako na to, čo mám urobiť, ako sa mám stravovať, stále mi chýbal nejaký impulz, nejaká príležitosť, ako by som do toho procesu mohla priamo „naskočiť“. Až do chvíle, kým jeden z hostí nezačal rozprávať o tom, že v júni budúceho roku  2023 je možné absolvovať závod Spartan Race na Slovensku ako člen úžasnej party ľudí, ktorí by si vzájomne pomohli, aby do cieľa dobehli všetci. A to bolo na tréningu o nastavení mysle pre generovanie bohatstva…

Zrazu sa vo mne niečo „zaplo“ a ja už  dnes ráno som úplne ináč pristúpila k tomu, čo budem jesť a čo si zacvičím. Až dopíšem tento príspevok, idem na rýchlu prechádzku do blízkeho lesa a teším sa na to, že si dám poriadne tempo. Pevne verím, že ten závod „dám“ a práve preto už končím, čaká ma moja prvá tréninková príprava…