Časť deviata: Ako sa zhmotňujú naše myšlienky?

Myšlienky sú hlavnou substanciou nášho života. Sú priamo stavebnými prvkami, ktoré nám zhmotnia našu každodennú realitu. Ako vznikajú? Sú to reakcie na vonkajšie podnety, ktoré k nám prichádzajú cez naše zmysly ( čo vidíme, počujeme, cítime hmatom, ústami, nosom ).

Je to ako  keď ráno zapneme rádio a necháme ho zapnuté celý deň až do chvíle, kedy pôjdeme spať. Samozrejme, máme tam naladenú nejakú stanicu, ktorá určuje, čo budeme celý deň počúvať. Ak tam naladíme stanicu, ktorá celý deň bude vysielať katastrofické správy z celého sveta, tak určite  sa nebudeme pri tom usmievať. Ak si naladíme stanicu s retro pesničkami, môžeme si zaspomínať na „staré dobré časy“ a možno i melancholicky si povzdychnúť, čo všetko už máme za sebou. A možno ste medzi tými, ktorí si vyberajú, čo a kedy budú počúvať. Nenechajú to na „náhode“, ale sami sa rozhodujú, čím budú „kŕmiť“ svoju pozornosť. A tak je to aj s jedlom. Buď do seba nahádžeme všetko, čo nám príde pod ruku, alebo si vyberáme, čím naplníme svoj žalúdok. V obidvoch uvedených prípadoch máme možnosť výberu – buď prijímame vonkajšie podnety bez akejkoľvek „kontroly“, či budú pre nás prospešné, alebo nie, alebo si vedome vyberáme. Je zaujímavé, že často dokážeme vyberať tie najkrajšie neporušené jablká v Kauflande veľmi dlho, ale svoje myšlienky necháme pôsobiť na náš život bez akejkoľvek kontroly.

Myšlienky sú výsledkom toho, čomu dávame vo svojom živote priestor, kam zameriame našu pozornosť. A v tom je práve ten rozdiel: Aký veľký priestor dávame tomu, čo nám „servírujú“ napr. médiá, reklamy, ale aj katastrofické filmy, hry na počítačoch založené na boji a zabíjaní? Ak práve v tejto chvíli kývate záporne hlavou, že vy to nerobíte, tak si dajte otázku: Aký priestor dávam vo svojej mysli záporným spomienkam, vracaním sa v myšlienkach ku svojim neúspechom, k opakovanému premietaniu si situácií, kedy nám niekto ublížil, sklamal, zradil? Myšlienky sú ako tehly, ktoré pripravujeme pre stavbu svojho domu. Ak si kúpime tehly nekvalitné, náš dom môže spadnúť. Ak necháte tok myšlienok bez kontroly iba na našom mozgu, tak sa nemôžeme čudovať, že naša realita bude padať, ako domček z karát.

Ako viete z predchádzajúceho článku, je veľmi dôležité si vedieť presne naformulovať svoje ciele. Ale samozrejme, nejde sa zastavovať pri každej myšlienke, ktorá nám prejde behom dňa hlavou, to by sme nič iné nestihli. Čo ale ide, je vyberať si, na čo zameriam svoju pozornosť. Uvedomiť si, čo je pre nás podporujúce a čo škodlivé. A tu nehovorím o tom, že by sme sa mali úplne uzavrieť pred tým, čo v dnešnom svete vidíme, ale je veľmi dôležité si vyberať, čo chceme, aby ovplyvňovalo našu myseľ. Tú realitu, ktorú vidíme v dnešnom svete, sme totiž vytvorili my – ľudia – práve tým, čomu sme dali priestor v našich myšlienkach v minulosti. Čo iné sa mohlo vo svete vytvárať, ako práve to, čo teraz vidíme, keď milióny, stámilióny ľudí denne sledovali a sledujú filmy plné násilia, hrajú virtuálne hry na dobývanie nových území a čítajú správy o vraždách a iných zločinoch?

Bohužiaľ sa svet hlavne v posledných 20tich rokoch stále viac sústreďuje na tzv. senzácie a médiá sa predháňajú v tom, kto podá čo najviac „autentickú“ výpoveď, aby si človek všetko mohol čo najviac predstaviť. Slovo senzácia sa stalo synonymom pre záporná, zlá,  správa, ktorá by nás mala varovať… A štatistiky ukazujú, že ľudia „naskočili“ na túto hru a myslia si, že ak budú vedieť, čo všetko „zlého“ sa vo svete deje, že ich to ochráni alebo „varuje“ pred tým, aby to zažili tiež. Deje sa však niečo úplne iného:  Čím viac ľudí dáva pozornosť tým negatívnym správam, tým viac doslova zhmotňuje svoju, ale aj našu kolektívnu realitu.

Čím viac negatívnych javov, udalostí v tom našom svete vidíme, tým potrebujeme viac selektovať to, čomu dáme svoju pozornosť. My môžeme ovplyvniť týmto spôsobom svoju, ale aj realitu nášho okolia, nášho sveta. Pred každým z nás vyvstáva úloha, ktorá pomôže zmeniť našu vlastnú realitu, ale aj svet okolo nás. Nie je pravdou, že jednotlivec nič nezmôže. Každý z nás môže prispieť tým, že sa rozhodne zameriavať sa na to, čo je pozitívne, ba priamo tieto správy a javy vyhľadávať. My môžeme ovplyvniť to, či stále bude najvyššia sledovanosť u tých „senzácií“ plných utrpenia a krvi, u tých „zaručených“ správ, že všetko speje k horšiemu. Je zaujímavé, že dnes sa za odborníkov v daných oboroch veľmi často považujú tí, ktorí vedia veľmi fundovane predpovedať, čo všetko zlého nás čaká bez toho, aby sa zamýšľali nad tým, ako to podať tak, aby ľudí skôr smerovali k tomu, aby si vytvárali pozitívne predstavy o nových možnostiach.

Myšlienka je energia, ktorá sa nám v našom svete tu na Zemi dokáže zhmotňovať. A preto má obrovskú silu. Čím viac pozornosti budeme venovať tomu, na čo sa budeme zameriavať v našom hmotnom svete, tým ho budeme môcť pretvárať v iný – lepší, pozitívnejší. Je to ako keď si predstavíme, že potrebujeme zmeniť smer otáčania „kolesa dejín“ našej Zeme. Čím viac rúk pomôže to koleso najprv spomaliť, potom zastaviť a nakoniec pohnúť smerom dopredu, tým skôr sa naša nádherná planéta pohne smerom k mieru, spolupráci, budovaniu, pomoci a láske. Každá ruka vie pomôcť, stačí zabrať. Tak čo, priložíte aj vy ruku k dielu? Ja už držím to koleso obidvoma rukami a verím, že svojimi myšlienkami a tým, na čo sa denne zameriavam, pomáham zhmotňovať ten svet, kde ma budú ráno budiť správy o tom, čo sa podarilo, v čom sa ľudstvo posunulo, čo vyriešilo. Ja tomu verím a tieto myšlienky si priamo pestujem, rozvíjam a rozmnožujem. A verím aj tomu, že mnohí už máte ruky na kolese tiež, alebo si práve vyhrnujete rukávy…