Časť šiesta: Zmena osobnej histórie – fikcia alebo reálna možnosť?

Je večer a my ideme do postele s určitou náladou. Na čo si najčastejšie spomenieme? Na to, čo sme zvládli, alebo stále držíme v mysli tie veci, ktoré sme nestihli a čakajú nás ďalší deň? Vieme sa pochváliť za úlohy, ktoré sme dokončili, alebo stále držíme v sebe napätie z tých, ktoré sme nestihli?

Štatisticky je 4x viac tých ľudí, ktorí sa snažia zaspať s hlavou plnou starostí ako tých, ktorí vedia svoje myšlienky usporiadať tak, aby sa celý ich organizmus uložil ku kľudnému a hlbokému spánku. A pritom to vyzerá tak jednoducho, stačí tzv. vypnúť hlavu, zatvoriť oči a kľudne dýchať…a spánok by mal prísť. Oči zatvoriť vieme, aj s tým dýchaním si poradíme, ak sa na to sústredíme, ale ako vypnúť tú hlavu? Ako zastaviť ten prúd myšlienok, ktoré neustále krúžia v našej hlave a nejdú zastaviť? Samozrejme, aj na to sú rady a postupy, ako na to, ale obyčajne to vyžaduje viac času : meditácie, prechádzky, počúvanie relaxačnej hudby…

Počuli ste už niekedy o ZOH? Nie je to preklep  –  nejedná sa o reklamu na Zimné olympijské hry, je to skratka pre jeden rýchly a geniálny spôsob, ako si usporiadať svoje spomienky na práve končiaci deň. ZOH = Zmena osobnej histórie. Naozaj sa dá zmeniť naša minulost? To zaváňa tým, že NLP pracuje so strojom času, alebo snáď vie prepísať v našom mozgu minulosť? Správna je tá druhá možnosť, ide o postup, ktorý nám pomôže zmeniť naše pocity, ktoré sme zažívali v určitých situáciách. Funguje to tak, ako keby sme mohli vrátiť film, určitý časový úsek a zmeniť tam svoju postavu. Kulisy zostanú, aj ostaní „herci“, dokonca aj situácie. Meniť môžeme svoje správanie a svoje pocity.

Má to ale niekoľko obmedzení: Meniť sa dá to, čo sme zažili ten deň, tj. od doby, kedy sme sa prebudili až do chvíle, než zaspíme. Dôvodom je jedna z funkcií nášho mozgu a to tá, že mozog behom spánku spracováva a ukladá do svojich hlbších štruktúr všetko to, čo sme za ten deň zažili a ako sme sa pri tom cítili. My už vieme, že mozog nerozlišuje medzi tým čo skutočne zažil a medzi tým, čo si vie ako spomienku predstaviť. V tejto chvíli pracujeme ale ešte s tzv. neuloženou spomienkou. Je to ako keď si niečo zapíšete do diára  ceruzkou a zrazu si spomeniete, že potrebujete zmeniť napr. čas stretnutia. Ešte stále máte možnosť tú informáciou vygumovať a potom napísať tú novú  perom. Ak ste ten predchodzí údaj vygumovali dobre, tak za pár dní si už ani nespomeniete, že bol v diári aj iný údaj, ako je ten napísaný perom. A to isté vieme urobiť aj s našou „akoby ceruzkou napísanou“ spomienkou do nášho mozgu. Dôležité je, že sa to dá urobiť iba s tými situáciami, ktoré sa stali ten daný deň, tj. predtým, než by ju náš mozog zapísal do svojich štruktúr už perom.

Postup je nasledujúci: Keď už ležíte v posteli, prejdite si v duchu svoj deň. Ale ešte predtým, než to urobíte, dajte si túto úlohu: Pri premietaní si svojho dňa sa sústredím na to, ako som sa v danej situácii cítil. Takže si pustím film s názvom: „Aký bol môj deň“ a budem sledovať svoje pocity, ktoré sa mi budú aktivovať pri jednotlivých situáciách . Akonáhle narazím na nejakú negatívnu emóciu, ten film zastavím a vystúpim z filmového plátna a stanem sa pozorovateľom. Vrátim ten film pred tú situáciu, v ktorej som sa necítil dobre a prepnem sa do funkcie režiséra. Premyslím si, ako by som sa v tej danej situácii chcel správať, čo by som chcel urobiť inak. A s týmito novými pokynmi vstúpim znovu do filmu a urobím presne to, čo som si ako režisér pripravil. Prežijem tú situáciu už podľa upraveného scénára a uvedomím si svoje pocity. A potom pokračujem v tom filme ďalej až do chvíle, kedy zase zacítim nejakú negatívnu situáciu a celý postup zopakujem. Týmto spôsobom si prejdem celý deň.

Veľmi dôležité je, aby sme do tých situácií vstupovali s novým spôsobom správania tzv. naplno a uvedomili si zmenu emócií. Náš mozog si tým pádom premaže tú starú spomienku tým novým obrazom, ktorý sme si vytvorili a „nahraje“ si do hlbokých štruktúr aj tú novú emóciu. A v tomto stave verím, že príde ten vytúžený spánok. Tento postup opakujeme každý večer. Pozor: Meniť môžeme iba naše správanie, a nie reakcie ostatných!!! Týmto spôsobom si v rámci zmeny osobnej histórie doslova „nacvičíme“ nový model správania tak, aby sme sa cítil i lepšie a nezažívali záporné emócie. Chcem upozorniť na to, že ak by naše nové správanie bolo nejakým spôsobom agresívne k ostatným účastníkom situácie, následky ponesieme v reálnom svete my sami. Ak ale si zrežírujeme svoj vlastný život tak, aby sme zachovali vždy chladnú hlavu a v kľude veci odkomunikovali, po pár dňoch sa nám to presne tak odohraje aj v reálnej situácii.

Nie je to žiadne čarovanie, iba hlboké pochopenie toho, ako môžeme komunikovať s našim mozgom. A aj to sa môžeme dozvedieť v rámci NLP.